Výber profesionálneho statívu

1 Úvod

Jedna z tých klasických poučiek fotografa hovorí, že bez otrasov dokážeme udržať expozíciu rovnú 1/(ohnisková vzdialenosť objektívu). Samozrejme, praxou dôjdeme k záveru, že nič nad 1/30 sekundy sa udržať už aj tak nedá, hoci sa nájde pár bláznov, ktorí nielenže prestanú počas fotografovania dýchať, ale dokonca stláčajú spúšť pomedzi údery vlastného srdca (alebo si to aspoň myslia). Čo však v prípade, že chceme použiť ešte dlhší čas?
Už aj začínajúci fotograf po nejakých tých pokusoch a omyloch zistí, že dlhšia expozícia, nočné fotografovanie, prípadne použitie teleobjektívu, vyžadujú stabilnú oporu v podobe statívu. Horšie je však to, že mnohí z nás vyhodia státisíce za drahé sklá s rôznym VR alebo IS zázrakom za príplatok a stále sa čudujú, že tá optika neposkytuje očakávané výsledky. Áno, ak nedáme objektívu dostatočnú oporu, aj drobné vibrácie zrkadla môžu celý záber výrazne ovplyvniť a teda znehodnotiť.

1.1 Čo vlastne hľadáme?

Najdôležitejšie, teda okrem finančného limitu, je ujasnenie si toho, čo vlastne potrebujeme a na aké kritériá sa musíme pri hľadaní toho nášho vysnívaného pomocníka zamerať. Asi najhoršie, čo sa môže stať, je, že náš statív ostane väčšinu času doma, práve pre jeho nesmiernu hmotnosť. No poďme pekne po poriadku. V profesionálnej kategórii statívov sa predávajú nohy a hlava zvlášť a tak máme lepšiu možnosť vytvoriť si kombináciu podľa vlastných špecifických požiadaviek, prípadne zadovážiť si niekoľko rôznych hláv a použiť tie isté nohy na rôzne príležitosti.

2 Statív

2.1 Rozmery a pohodlie

2.1.1 Maximálna výška

Na začiatku je dobré mat predstavu, do akej výšky sa chceme so statívom dostať. V podstate existujú štyri základné kategórie výškových rozmerov:

– Stolný

– Kompaktný

– Vo výške očí

– Nad hlavou

Niektorí výrobcovia rozlišujú ešte štandardný rozmer, ten je však od výšky očí častokrát iba o 10 až 15cm kratší, čo je viac-menej zanedbateľné.
Z rozprávania niekoľkých fotografov, ale aj z vlastných skúseností, môžem potvrdiť, že na praktické všestranné využitie budeme potrebovať práve statív vo výške očí. Najmenší stolný rozmer v dĺžke iba niekoľko centimetrov je obmedzujúci a často neudrží nič ťažšie ako plastovú krabičku na mydlo (kompaktný fotoaparát). Ak potrebujeme fotografovať zátišie na stole, je veľmi ľahké postaviť si statív na zem práve vedľa toho stola, takže využitie miniatúrneho statívu je takmer nulové.

Len pred pár rokmi sa v triede stolných statívov objavila novinka Gorillapod: http://www.joby.com. Konštrukcia pozostáva z 30, prípadne viac guľových kĺbov, ktoré sú navzájom flexibilne prepojené. Reklamné fotografie určíte ľudí zaujmú, no hneď si môžeme všimnúť, že aj ten najväčší"statív” z tejto srandovnej série propagujú s plastovým Canonom a objektívom 70–200/4. To je zhruba totálne maximum toho, čo ešte tento zázrak dokáže udržať. Ako darček na narodeniny niekomu, kto má kompaktný fotoaparát, možno, ale určíte nie pre zanieteného amatéra či profesionála. Ak by sme teda išli o kategóriu vyššie, kompaktný rozmer sa na prvý pohľad môže zdať ako dobrý výber. Je predsa ľahký, skladný a unesie relatívne veľkú záťaž. Ale ak ho vytiahneme úplne, bude už príliš vysoko na to, aby sme do hľadáčika videli, ak máme koleno položené na zemi (pre vlastnú oporu), no na druhej strane zas príliš nízko na to, aby sme ho mohli pohodlne použiť zo vzpriamenej polohy. Privodíme si iba zbytočné bolesti chrbtice a zistenie, že naša kúpa nebola práve najšťastnejšia. Z času na čas možno budeme chcieť vyfotografovať západ slnka z nejakého oploteného miesta, napríklad mosta nad riekou, a vtedy sa práve vyšší statív hodí na to, aby sme v zábere nemali nepríjemné zábradlie, ktoré je na takýchto miestach skoro vždy prítomné. No a statív, ktorý má dva metre a viac na každodenné vyžitie v teréne potrebuje naozaj málokto.

2.1.2 Minimálna výška

Zaujímavý údaj, ktorý je často prehliadaný, je aj minimálna pracovná výška statívu. Tá sa veľakrát pohybuje niekde okolo 10 cm pri plne roztiahnutých nohách do roviny, no statív, ktorý umožňuje otočenie centrálnej tyče, dokáže ísť ešte nižšie. Aj to má však svoje nevýhody. Je dosť nepohodlné snažiť sa vytvoriť kompozíciu, ak sa musíme plaziť po zemi len preto, aby sme videli do hľadáčika. Pri použití širokého ohniska budeme mat navyše aj statívové nohy takmer vždy v zábere. Preto sa viac oplatí roztiahnuť nohy na maximum a využiť radšej tých 10 cm, než aby sme otáčali fotoaparát dole hlavou. Tiež však musíme ešte prirátať rozmer statívovej hlavy, ktorú umiestnime na vrch. Táto minimálna výška je vždy dosiahnutá odstránením stredovej tyče a využitím časti uchytenia hlavy o statív, čo zaberá čas a spôsobuje starosti navyše.

2.1.3 Zložená veľkosť

Ďalšie z čísel, ktoré výrobcovia spomínajú v technickom popise statívu, je jeho rozmer v zloženom stave. Táto hodnota je dôležitá hlavne pri cestovaní. Čím kratšia, tým lepšie sa nám statív zabalí, prenesie a prepašuje (vysvetlenie na záver) cez letiskovú kontrolu. V tomto smere už priamo rozhoduje počet sekcií nôh statívu. Ak je ich viac, výsledný rozmer bude menší, no to má za následok zníženie stability, nárast hmotnosti a stratu času pri každom skladaní a rozkladaní statívu. Treba si tiež dať pozor na to, aby sa nám statív zmestil do batožiny, prípadne veľmi netrčal, ak je priviazaný o batoh. Znovu nesmieme ešte zabudnúť prirátať niekoľko cm na statívovú hlavu, ktorá nie je zahrnutá v takýchto prepočtoch.