Každý, kto si niekedy prešiel výberom statívu, zistil, že to vôbec nie je tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá, že ponuka je obrovská, a že hľadaním toho správneho modelu sa dá stráviť nepreberné množstvo hodín. Keďže ide o značnú investíciu, oplatí sa dobre si všetko premyslieť a poučiť sa zo skúseností ostatných. Je až neuveriteľné, aký veľký výber modelov, materiálov a konštrukcií je dnes na trhu dostupný a tak tento článok prináša trochu svetla práve do procesu výberu toho správneho náradia. Ako mi raz Majo Srník povedal: “Ak si vyberieš správny statív, poslúži ti celý život…” A myslím, že sa vôbec nemýlil.
1 Úvod
Jedna z tých klasických poučiek fotografa hovorí, že bez otrasov
dokážeme udržať expozíciu rovnú 1/(ohnisková vzdialenosť objektívu).
Samozrejme, praxou dôjdeme k záveru, že nič nad 1/30 sekundy sa udržať
už aj tak nedá, hoci sa nájde pár bláznov, ktorí nielenže prestanú
počas fotografovania dýchať, ale dokonca stláčajú spúšť pomedzi údery
vlastného srdca (alebo si to aspoň myslia). Čo však v prípade, že chceme
použiť ešte dlhší čas?
Už aj začínajúci fotograf po nejakých tých pokusoch a omyloch zistí, že
dlhšia expozícia, nočné fotografovanie, prípadne použitie teleobjektívu,
vyžadujú stabilnú oporu v podobe statívu. Horšie je však to, že mnohí
z nás vyhodia státisíce za drahé sklá s rôznym VR alebo IS zázrakom za
príplatok a stále sa čudujú, že tá optika neposkytuje očakávané
výsledky. Áno, ak nedáme objektívu dostatočnú oporu, aj drobné vibrácie
zrkadla môžu celý záber výrazne ovplyvniť a teda znehodnotiť.
1.1 Čo vlastne hľadáme?
Najdôležitejšie, teda okrem finančného limitu, je ujasnenie si toho, čo vlastne potrebujeme a na aké kritériá sa musíme pri hľadaní toho nášho vysnívaného pomocníka zamerať. Asi najhoršie, čo sa môže stať, je, že náš statív ostane väčšinu času doma, práve pre jeho nesmiernu hmotnosť. No poďme pekne po poriadku. V profesionálnej kategórii statívov sa predávajú nohy a hlava zvlášť a tak máme lepšiu možnosť vytvoriť si kombináciu podľa vlastných špecifických požiadaviek, prípadne zadovážiť si niekoľko rôznych hláv a použiť tie isté nohy na rôzne príležitosti.
2 Statív
2.1 Rozmery a pohodlie
2.1.1 Maximálna výška
Na začiatku je dobré mat predstavu, do akej výšky sa chceme so statívom dostať. V podstate existujú štyri základné kategórie výškových rozmerov:
– Stolný
– Kompaktný
– Vo výške očí
– Nad hlavou
Niektorí výrobcovia rozlišujú ešte štandardný rozmer, ten je však od
výšky očí častokrát iba o 10 až 15cm kratší, čo je viac-menej
zanedbateľné.
Z rozprávania niekoľkých fotografov, ale aj z vlastných skúseností,
môžem potvrdiť, že na praktické všestranné využitie budeme potrebovať
práve statív vo výške očí. Najmenší stolný rozmer v dĺžke iba
niekoľko centimetrov je obmedzujúci a často neudrží nič ťažšie ako
plastovú krabičku na mydlo (kompaktný fotoaparát). Ak potrebujeme
fotografovať zátišie na stole, je veľmi ľahké postaviť si statív na zem
práve vedľa toho stola, takže využitie miniatúrneho statívu je takmer
nulové.
Len pred pár rokmi sa v triede stolných statívov objavila novinka Gorillapod: http://www.joby.com. Konštrukcia pozostáva z 30, prípadne viac guľových kĺbov, ktoré sú navzájom flexibilne prepojené. Reklamné fotografie určíte ľudí zaujmú, no hneď si môžeme všimnúť, že aj ten najväčší"statív” z tejto srandovnej série propagujú s plastovým Canonom a objektívom 70–200/4. To je zhruba totálne maximum toho, čo ešte tento zázrak dokáže udržať. Ako darček na narodeniny niekomu, kto má kompaktný fotoaparát, možno, ale určíte nie pre zanieteného amatéra či profesionála. Ak by sme teda išli o kategóriu vyššie, kompaktný rozmer sa na prvý pohľad môže zdať ako dobrý výber. Je predsa ľahký, skladný a unesie relatívne veľkú záťaž. Ale ak ho vytiahneme úplne, bude už príliš vysoko na to, aby sme do hľadáčika videli, ak máme koleno položené na zemi (pre vlastnú oporu), no na druhej strane zas príliš nízko na to, aby sme ho mohli pohodlne použiť zo vzpriamenej polohy. Privodíme si iba zbytočné bolesti chrbtice a zistenie, že naša kúpa nebola práve najšťastnejšia. Z času na čas možno budeme chcieť vyfotografovať západ slnka z nejakého oploteného miesta, napríklad mosta nad riekou, a vtedy sa práve vyšší statív hodí na to, aby sme v zábere nemali nepríjemné zábradlie, ktoré je na takýchto miestach skoro vždy prítomné. No a statív, ktorý má dva metre a viac na každodenné vyžitie v teréne potrebuje naozaj málokto.
2.1.2 Minimálna výška
Zaujímavý údaj, ktorý je často prehliadaný, je aj minimálna pracovná výška statívu. Tá sa veľakrát pohybuje niekde okolo 10 cm pri plne roztiahnutých nohách do roviny, no statív, ktorý umožňuje otočenie centrálnej tyče, dokáže ísť ešte nižšie. Aj to má však svoje nevýhody. Je dosť nepohodlné snažiť sa vytvoriť kompozíciu, ak sa musíme plaziť po zemi len preto, aby sme videli do hľadáčika. Pri použití širokého ohniska budeme mat navyše aj statívové nohy takmer vždy v zábere. Preto sa viac oplatí roztiahnuť nohy na maximum a využiť radšej tých 10 cm, než aby sme otáčali fotoaparát dole hlavou. Tiež však musíme ešte prirátať rozmer statívovej hlavy, ktorú umiestnime na vrch. Táto minimálna výška je vždy dosiahnutá odstránením stredovej tyče a využitím časti uchytenia hlavy o statív, čo zaberá čas a spôsobuje starosti navyše.
2.1.3 Zložená veľkosť
Ďalšie z čísel, ktoré výrobcovia spomínajú v technickom popise statívu, je jeho rozmer v zloženom stave. Táto hodnota je dôležitá hlavne pri cestovaní. Čím kratšia, tým lepšie sa nám statív zabalí, prenesie a prepašuje (vysvetlenie na záver) cez letiskovú kontrolu. V tomto smere už priamo rozhoduje počet sekcií nôh statívu. Ak je ich viac, výsledný rozmer bude menší, no to má za následok zníženie stability, nárast hmotnosti a stratu času pri každom skladaní a rozkladaní statívu. Treba si tiež dať pozor na to, aby sa nám statív zmestil do batožiny, prípadne veľmi netrčal, ak je priviazaný o batoh. Znovu nesmieme ešte zabudnúť prirátať niekoľko cm na statívovú hlavu, ktorá nie je zahrnutá v takýchto prepočtoch.
2.2 Konštrukcia
2.2.1 Stredová tyč
2.2.1.1 Centrálne spojenie
Lacnejšie, mnohokrát plastové statívy, majú nohy spojené s centrálnou tyčou, čo výrobcovia odôvodňujú redukovaním vibrácií. Pravda je však taká, že prepojenie iba zbytočne bráni flexibilite rozloženia a je tam iba na to, aby sa nohy nerozbehli do strán samé od seba. Minimálna výška takéhoto statívu je iba o niečo menšia ako jeho zložená veľkosť, pričom rozchod nôh je vždy rovnaký. V takom dizajne totiž nie je možné jednu nohu položiť do iného uhla nezávisle od ostatných, čo je naozaj nepraktické a obmedzujúce. Ak nohy spojené nemáme, môžeme ich rôzne roztiahnuť, jednu z nich oprieť o vyšší kameň a ostatné dve nechať vzpriamené, prípadne inak ľubovoľne kombinovať, čo je výrazná pomoc obzvlášť, ak fotografujeme v nerovnom teréne.
2.2.1.2 Ozubená vs rapídna
Väčšina tyčí, označovaných ako rapídne, chodí voľne, pričom sú utiahnuté iba na jednom mieste v oblasti, kde sa spájajú nohy statívu. Existujú však aj ozubené stredové tyče, ktoré majú otočnú kľuku a uľahčujú tak posúvanie ťažkej fotografickej techniky vo vertikálnom smere. Ich nevýhoda sa však prejaví pri každom skladaní, kedy sa kľuka otáča a zavadzia. Ak teda máme fotoaparát a objektív, ktoré spolu vážia niekoľko kíl, výber stredovej tyče je celkom podstatný.
2.2.1.3 Otočenie a demontáž hlavy
Ako sme si už spomenuli vyššie, je občas nevyhnutné otočiť stredovú tyč tak, aby bol fotoaparát pod statívom. Skoro všetky statívy umožňujú jednoduché odstránenie hlavy alebo spodnej časti tyče, jej následné vytiahnutie a otočenie o 180 stupňov.
Jeden kamarát však zastáva názor, že v teréne a mnohokrát v snehu, nemá čas a ani chuť naťahovať sa šrubovaním statívu len preto, aby takúto tyč otočil. Pre jeho potreby je tu od firmy Gitzo séria Explorer (označovaná skratkou EX), kde je tyč umiestnená na otočnom kĺbe mimo stredu statívu, čím sa dá veľmi rýchlo a pohodlne umiestniť do akejkoľvek polohy. Pre tieto modely sú ale odporúčané off-center alebo mimo stredové hlavy, ktoré vysadia fotoaparát naspäť nad ťažisko statívu a zabezpečia tak lepšiu stabilitu celej zostavy. http://www.gitzo.com
2.2.2 Uzamknutie nôh
Výrobcovia dnes tvrdo súperia o to, ktorý statív má pohodlnejší uzamykaní systém jednotlivých častí nôh. Či už je to otočný ALR (Anti-Leg-Rotation) systém od firmy Gitzo, ktorý jednoduchým miernym pootočením pritiahne sekciu na danom mieste, alebo Flip Lever Leg zámok od firmy Manfrotto, ktorý zas zacvaknutím páčky urobí to isté, podstatné je iba to, či takéto zámky dovoľujú úplné rozobratie statívu do najmenších súčiastok. Nároční fotografi idú v honbe za dobrým záberom aj do tých najnáročnejších podmienok, a tak nie je neobvyklé uvidieť statív postavený v rieke, alebo v úplnom bahne, či piesku. Po takejto akcii musíme statívové nohy demontovať a poriadne vyčistiť, aby nám statív slúžil ešte dlhé roky.
Tiež je dôležité všimnúť si, do akých polôh sa dajú nohy natočiť vzhľadom k stredu statívu. Niektoré ponúkajú iba tri polohy kontrolované pomocou jednoduchej zarážky, iné zas dovoľujú udržať nohu pod rôznymi uhlami, ktorý však nepôsobí tak robustne a trvácne. Preto odporúčam si statív dokonale pozrieť a premyslieť, akú životnosť jednotlivé kĺby a úchyty poskytnú. Plast a guma vydržia určíte menej ako kov alebo karbón.
2.2.3 Materiály a hmotnosť
Tu sa už dostávame do oblasti materiálov a hmotnosti, ktoré sú navzájom úzko previazané. Podľa porovnania zo stránok Gitzo http://www.gitzo.com máme takéto rozdelenie materiálov podľa hmotnosti:
– Hliník (Aluminium)
– Horčík (Magnesium)
– Basalt
– Karbón (Carbon)
Pre zaujímavosť tu ešte uvediem limitovanú titánovú sériu od firmy
Gitzo http://titanium.gitzo.com, ktorá
ponúka klasický karbónový statív s titánovými úchytmi a kĺbmi pre
nezničiteľné použitie.
Hliník a horčík patria medzi dlhoročný štandard (ak nerátame drevené
statívy určené hlavne pre stredný formát). Postupne však ide vývoj
dopredu a tak máme možnosť vybrať si dnes statív upletený z vlákien,
ktoré poskytujú lepšiu rezistenciu voči vibráciám a súčasne znižujú
celkovú hmotnosť výrobku.
Každopádne je v tomto smere ťažko radiť. Človek má častokrát pocit,
že všetko nové je iba marketingový ťah, ktorý treba uviesť na trh. Nový
materiál, názov alebo hocičo, je tu len preto, aby si výrobcovia
zabezpečili lepšiu predajnosť. Dôležitý faktor však je, a vždy bude,
hmotnosť. A hoci sa to nezdá, nosiť o dve kilá viac celý deň v rukách
alebo na chrbáte dá dosť zabrať, a tak je nesmierne dôležité, snažiť sa
ušetriť, kde sa dá. Dve kilá sú totiž úplné maximum, čo je normálny
človek ešte ochotný a schopný so sebou všade vláčiť. Určíte sa však
nedajte zlákať materiálom. Do úvahy treba vždy vziať aj ostatné postrehy
z tohto článku a vyberať triezvo.
2.2.4 Detaily
Ak sme si už základné požiadavky na náš statív ujasnili a máme teda predstavu, čo vlastne potrebujeme, nie je od veci zamerať sa aj na drobné detaily, ktoré môžu výrazne uľahčiť, či naopak znepríjemniť život a prácu so statívom.
2.2.4.1 Koncovky nôh
Nohy bývajú najčastejšie zakončené gumenými koncovkami, ktoré sa časom oderú a zničia. Väčšie modely statívov majú tieto násadky odnímateľné a skrývajú pod nimi kovové hroty, ktoré dopomôžu k zachovaniu rovnováhy. Hroty však bývajú predávané ako extra doplnok, za ktorý treba zaplatiť nemálo peňazí. Ak fotografujeme na piesku alebo snehu, váhu statívu musíme rozložiť na väčšiu plochu, čo zas dobre zvládajú prídavné lyže. Vo všeobecnosti ale platí, že čím menší statív (a s tenšími nohami), tým menšia je pravdepodobnosť, že by boli koncovky šrubovatelné a teda nahraditeľné.
2.2.4.2 Vodováha
Niektoré statívy majú zabudovanú aj vodováhu a predajca vám to bude ponúkať ako nesmiernu výhodu a rozhodujúci dôvod, prečo práve tento a nie iný statív. Ja v tom veľký zmysel nevidím, obzvlášť, keď si aj tak posúvame fotoaparát pomocou statívovej hlavy, ktorú môžeme ľahko a kedykoľvek vyrovnať. Firma Gitzo má medzi svojimi výrobkami statívovú sériu Leveling (označovaná skratkou LVL), v ktorej stredová tyč obsahuje voľne sa pohybujúcu guľu a tá sa nakláňa o 15 stupňov v každom smere, čím umožňuje dokonalé vyváženie bez potreby posúvania samotného statívu: http://www.gitzo.com. Či je to ale na niečo dobré už nechám na posúdenie každého z čitateľov.
2.2.4.3 Molitan, popruh a obal
Obľúbeným doplnkom v dnešnej dobe je aj molitanovým poťah proti chladu. Ak je naozaj zima, kovový statív môže spôsobiť omŕzanie rúk a počas niekoľkých hodín takýto pocit dokáže byt naozaj nepríjemný. Samozrejme, záleží od materiálu, z ktorého je daný statív vyrobený, karbón je napríklad menej tepelne vodivý. Súčasťou lepších značiek je aj popruh, ktorý sa priamo prichytí o telo statívu. Tí, ktorým pripadá zbytočný a iba im zavadzia, si ho môžu jednoducho odopnúť a nechať doma. Osobne by som také niečo na statívoch Gitzo privítal. Nakoniec je tu ešte plátenný obal. Ak si kúpite statív Velbon alebo Manfrotto, dodajú ho v krabici a v pohodlnom púzdre, ktoré chráni statív počas prenášania. Gitzo však príde iba s podobnou krabicou a tenkým obalom na štýl drahej koženej tašky. Podľa mňa vcelku zaujímavé, nepraktické. Za čo teda účtujú tie peniaze… ?
2.2.4.4 Háčik
Veľkú pomoc naopak vidím v zabudovaní odpruženého háčika na konci stredovej tyče, ktorý má uniesť ruksak alebo tašku s pieskom. Takéto jednoduché riešenie výrazne znásobuje stabilitu, ktorú ostrieľaný fotograf ocení hlavne v silnom vetre.
2.3 Značky
Prehľad profesionálnych výrobcov:
<a herf=„http://www.gitzo.com“> http://www.gitzo.com
http://www.warehouseexpress.com
3 Hlava
Býva zvykom, že statívová hlava je odnímateľná a nie je súčasťou statívu, samozrejme s výnimkami. To umožňuje zákazníkovi ušiť si statív doslova na mieru. Rovnako, ako máme možnosť meniť objektívy a používať ich na viacerých fotoaparátoch, tak isto môžeme mat niekoľko statívov a/alebo monopodov a pritom využiť tú istú hlavu na všetkých.
3.1 Typy
Typov na výber máme naozaj veľa a rozlíšiť ich môžeme do nasledujúcich kategórií:
– Guľové (ball head)– klasický výber väčšiny fotografov. Umožňujú rýchle natočenie do každého smeru, no na druhej strane sa zle vyvažujú a horšie ovládajú, ak máme ťažký fotoaparát a teleobjektív. Môžu byt olejové, ktoré sa hýbu plynulo, no časom tento olej môže vyschnúť, môže sa don dostať špina a guľa sa začne zadierať. Suché guľové hlavy, ktoré sa dajú ľahko čistiť, vydržia horšie zaobchádzanie. Uzamknutie je riešené jednou centrálnou skrutkou, ktorá tlačí na guľu z boku a zvyčajne druhou, ktorá reguluje trenie.
– Gimball – závesné rameno pre použitie s extra dlhými teleobjektívmi pre pohodlné sledovanie zvierat. Objektív je uchytený vo svojom ťažisku, čo poskytuje ľahké nakláňanie takejto ťažkej sústavy.
– Joystick a Action grip – v podstate guľové hlavy, ktoré miesto centrálnej skrutky používajú prítlačnú rukoväť podobnú tej na vojenskom granáte. Action grip na rozdiel od joystick head má výhodu v tom, že nevysadí fotoaparát tak ďaleko mimo ťažiska.
– Ozubené (geared)– určené pre stredný formát kvôli ich schopnosť pomaly a precízne poziciovať veľkú záťaž.
– Panoramatické – drahé hlavy zložené z troch posuvných dielov, ktoré majú pomáhať pri fotení panorámy a viest fotoaparát v presných krokoch. Extrémne nevhodné na dlhé expozície, keďže sú veľmi nestabilné.
– Trojcestné (3D alebo 3 way pan tilt) – kontrolujú každý smer nezávisle s dobrou možnosťou sledovania pohyblivého objektu, obzvlášť pri fotení panningu.
– Vyvažovacie (levelling base)– malé sekundárne platformy na jemné vyváženie primárnej hlavy do vodováhy.
3.2 Rýchloupínacie platničky
Krása profesionálnych statívových hláv určíte spočíva v rýchloupínacích platničkách. Bez nich by sme totiž museli na každé použitie fotoaparát nasadzovať niekoľko minút a ničili by sme tak statívový závit na tele. Tie lacnejšie platničky sú univerzálne s gumeným alebo korkovým povrchom, ktorý bráni poškriabaniu tela a súčasné poskytuje dostatočné trenie. Ešte zo starých čias býva zvykom nájsť na statívovej hlave/platničke dodatočný odpružený kovový výstupok, ktorý má zapadnúť do vopred pripravenej diery na tele fotoaparátu proti samovoľnému otáčaniu tela.
3.2.1 Arca-Swiss platničky
Firma Arca-Swiss prišla na trh veľmi jednoduchým no pritom revolučným riešením rýchloupínacích platničiek. Sú to vlastne iba kovové plátky so zrezanými okrajmi, ktoré sa uchytia pritiahnutím jedinej šrúby na statívovú platformu. Všetky profesionálne statívové hlavy dnes používajú tento rozmer a tak sú tieto platničky, úchyty a platformy univerzálne.
3.2.1.1 Platničky na fotoaparát (Camera plates)
Výhoda týchto platničiek oproti generickým je tá, že sú dizajnované presne na daný typ fotoaparátu. Dokonca majú rôzne modely na telo s a bez batériového gripu. Takto dokonale kopírujú tvar a sadnú doslova ako uliate. Ďalšou výhodou je zabudované uchytenie na popruh na ruku, ktorý je opísaný nižšie.
3.2.1.2 L-podpera (L-brackets)
Veľakrát sa nám stane, že zo statívu potrebujeme fotografovať aj na výšku. Otočením statívovej hlavy do strany (ak to tá naša vôbec dovoľuje) dostaneme celú hmotnosť mimo ťažiska statívu, ktorý sa môže následne samovoľne prevrátiť. Použitím podpery v podobe písmena L dokážeme fotoaparát uchytiť na statívovú hlavu nad ťažiskom a ušetriť si tak starosti. Tento doplnok je vlastne iba alternatíva k normálnym platničkám na fotoaparát, takže buď si objednáme jedno, alebo druhé.
3.2.1.3 Platničky na objektív (Lens plates)
Keďže platničky sú špeciálne dizajnované na telo fotoaparátu, drahé teleobjektívy nemohli ostať pozadu. Je nesmierne pohodlné mat samostatné uchytenie na objektíve a fotoaparáte a mat tak možnosť rýchlo zmeniť kombináciu príslušenstva. Niektoré objektívy majú dokonca statívový stojanček odnímateľný, ktorý sa dá priamo nahradiť za jednu z Arca-Swiss štýle platničiek. Takouto výmenou sa zníži profil objektívu, čo sa prejaví na lepšej stabilite pri fotení na výšku.
http://reallyrightstuff.com/QR/06.html
3.2.1.4 Obruče na objektív (Lens collars)
Ak máme problém s vibrovaním teleobjektívu, oplatí sa pozrieť sa po špeciálnej obruči, ktorá podoprie niekoľkokilové monštrum v dvoch bodoch. http://www.kirkphoto.com
3.2.1.5 QR platformy (Quick Release Platforms)
No a všetky tieto spomenuté doplnky sa dajú uchytiť do rýchloupínacích platforiem, ktoré pritiahnutím jednej šrúby dokonale udržia každý fotoaparát presne na svojom mieste. Za príplatok sa dajú kúpiť aj s bezpečnostnou zarážkou (detent pin), ktorá má zabrániť samovoľnému zosunutiu sa fotoaparátu s platničkou z úchytu.
3.2.2 Popruh na ruku (Hand strap)
Asi jeden z mojich najobľúbenejších doplnkov je hand strap, čiže popruh na ruku. Určíte to poznáte z vlastnej skúsenosti. Zrkadlovka príde v balení vždy a zásadne s dlhým popruhom na krk. Ak máme ťažký fotoaparát a na ňom ešte obdobné závažie v podobe kilového objektívu, krk by dostal poriadne zabrať. Inšpirované videokamerami, práve popruhy na ruku zabezpečia fotoaparát proti zošmyknutiu a súčasné nezaťažujú krčnú chrbticu. Môžem len vrelo odporúčať.
3.3 Značky
Prehľad značiek podľa typov a podľa kvality:
3.3.1 Guľové:
http://www.the-digital-picture.com
3.3.2 Gimball:
3.3.3 Ozubené:
3.3.4 Vyvažovacie:
4 Cestovanie
Manipulácia so statívom a jeho prenášanie sú, ako sme si už povedali, závislé na jeho rozmeroch a hmotnosti. Po prvom dni v Alpách som z batohu vyhádzal všetko nepotrebné (blesk, teleobjektív a pár ďalších blbostí), len aby som ušetril zopár kíl a bol tak znovu schopný odkráčať niekoľko kilometrov. To sa dá potom jeden šikovný statív ešte pripnúť niekam na chrbát a tešiť sa z fotenia západu slnka. Čo však, ak potrebujeme so statívom letieť? Doteraz moja jediná negatívna skúsenosť pochádza z miniatúrneho City Airport v meste Gotheborg vo Švédsku, kde bol môj statív označený za potenciálnu zbraň a nebol povolený ako príručná batožina. Počas telefonátu so šéfom ochranky som sa iba dozvedel, že on je na dovolenke a nemôže dôsledne posúdiť situáciu, takže musím statív registrovať na check-ine ako normálnu batožinu. Chudák statív cestoval úplne sám iba s páskou cez nohy. Našťastie doletel v poriadku a v Londýne som si ho vyzdvihol ako ostatnú batožinu. Na žiadnom inom európskom letisku som nemal problém a to s takým niečím lietam už dobrých pár rokov (Londýn Heathrow, Stansted, Luton, Praha Ruzyně, Vieden Schwechat, Bratislava M. R. Štefánika, Košice, Poprad). Z rozprávania som ešte počul, že jeden fotograf od nás mal problém na JFK v New Yorku. Ak sa teda dá, radšej si statív zabaľte do normálnej batožiny a vyhnete sa tak neopodstatneným diskusiám s letiskovou ochrankou.
5 Môj výber
Aj ja som strávil dlhé hodiny hľadaním tej správnej kombinácie statívu a hlavy. Nakoniec som objednal hlavu Acratech GV2, ktorá je klasická guľová kombinovaná s gimball hlavou (nosnosť 11kg v každej polohe). Jej veľká výhoda je v dizajne, ktorý čiastočne odhaľuje guľu a zabraňuje tým usádzaniu nečistôt (http://acratech.net). Statívové nohy som zas kúpil Gitzo Mountaineer séria 1, pretože poskytujú vyvážený balanc medzi hmotnosťou (1.1kg), nosnosťou (8kg) a v neposlednom rade trvácnosťou, http://www.gitzo.com.
No a rýchloupínacie platničky som vzal KirkPhoto, výber značky nebol až tak podstatný. Za poskytnuté fotografie Manfrotta ďakujem Vojtovi Heroutovi.
Akékoľvek ďalšie otázky rád zodpoviem aj súkromne: