Nemůžete komentovat. Nejste přihlášen(a).
Myslím, že první fotka, která mi něco říká
Ruža ako pozvánka pozrieť sa z okna a vidieť svet cez jej perspektívu. Minimalizmus otočený na maximum. Sám šum ako jeden z prvkov kompozície, ako výplň priestoru negatívnym priestorom z oblasti elektrónov, ktoré tu zápolia s fotónmi. Záves, ktorý je sám novým pohľadom, záves so zapnutým reflektorom auta a fotóny a elektróny filtrované šumom textílie. Mŕtva ruža, ktorej farba existuje podobne ako na Zem prichádza svetlo mŕtvej hviezdy, v tme a v diaľke, ktorá presahuje predstavivosť. Tam vonku je snaha niekam ísť. V kozmickom kontexte je to pohyb slimákov, blikanie na jednom bode, blikanie, ktoré prejde tenkým závesom a potom ho pohltí tma.
Provokatívna jednoduchosť a technická stránka vytvárajúca svojskú poetiku, ktorá asi nie je pre každé oko.