14. septembra 2267

Dnes som po dlhom case opat navstivil ono zapadnute muzeum. Prave prebiehala vystava s nazvom "Clovek na zaciatku 21. storocia". Nikdy pred tym som si neuvedomoval aky odlisny bol ich svet, zmietany katastrofami, vojnami a ludskou chamtivostou. Nicili sme planetu, drancovali jej bohatstva a Zem trpela. Volala o pomoc, ale jej krik bol bud prehlusovany uistovanim sa o vlastnej dokonalosti, alebo uplne ignorovany. Je maly zazrak, ze sme dokazali prezit samych seba.

V casti venovanej vtedajsej technike som objavil zaujimavy pristroj. Sluzil na uchovavanie spomienok vo forme dvojrozmernych obrazkov. Vyuzil som moznost a vyskusal funkcnu kopiu; chvilu mi trvalo kym som pochopil jeho rucne ovladanie. Obrazok prikladam, po vzore ludi zo zaciatku 21. storocia, ako dokument nasho sveta.